1. Úvod
  2. PPP prezentácie
  3. PPP v médiách

PPP v médiách

2024

TOUCH IT

techvia

Umelá inteligencia v službách štátu: Ako pomôže verejnej správe?

 

2023

Členovia občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu vyzývajú na pokračovanie procesu digitálnej transformácie slovenského školstva a vzdelávania aj po nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Pozitívne vnímajú realizované i pripravované projekty z eurofondových programov (Plán obnovy a odolnosti, Program Slovensko). V čase pribúdajúcej IT infraštruktúry na slovenských školách, väčšinou prostredníctvom viacerých projektov, sa čoraz viac ukazuje aj potreba vytvorenia novej roly, tzv. „digitálneho školníka“. (Bratislava 19. septembra 2023)

 

TREND top v infotechnológiách

2021

2019

Partnerstvá pre prosperitu začali od novembra 2019 realizovať projekt ohľadom odovzdávania slovenských skúseností v Severnom Macedónsku a Srbsku. Koncom tohto mesiaca začína v Belehrade séria workshopov v rámci napĺňania cieľov projektu „Odovzdávanie skúseností v oblasti digitalizácie verejnej správy v krajinách Západného Balkánu“, ktorý je finančne podporený v rámci rozvojovej pomoci Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú pomoc. Hlavným cieľom je zdieľanie reformných skúseností SR a podpora efektívne fungujúcej štátnej správy v oblasti informatizácie verejnej správy v integračnom procese EÚ.

Celú tlačovú správu si môžete prečítať TU alebo na webnoviny.sk

2015

  • V Británii začali štátne IT fiaskom
    (02.12.2015; Hospodárske noviny; roč. 23, č. 231, mut. , NÁZORY A ANALÝZY , s. 15; Milan Ištván)

    Na úvod citát: „Verejná správa závisí od obmedzeného počtu vybraných IT dodávateľov. Ministerstvá medzi sebou spolupracujú minimálne a vykonávajú duplicitné aktivity. Systémy sú vo väčšine prípadov zastarané ešte pred tým, ako sa začnú implementovať. IT kapacity vo verejnej správe sú neodborné a nepripravené manažovať dodávateľov a neschopné plne pochopiť potenciál IT pre zlepšenie kvality služieb verejnej správy.“ Nie, tentoraz nejde o citát z príhovoru slovenského prezidenta na ITAPE, ani o úryvok z blogu, ale o závery správy Vláda IT – recept na dojenie, ktorú pripravil špeciálne zriadený výbor v roku 2011 vo Veľkej Británii. Dnes sú britské verejné IT považované za efektívne, kreatívne a otvorené a jeho odporúčania sa dávajú za vzor ako príklady dobrej praxe a najlepších skúseností (napríklad na stránke aktivistov slovakia.digital). Každý sníva o gCloude a otvorených dátach. Výborná kniha Blamáže našej vlády od Anthonyho Kinga a Ivora Creweho mapuje a analyzuje pochybenia britských vlád za posledné dekády. Problematickým IT projektom je venovaná celá jedna kapitola. Uvediem len pár príkladov.

    Trpké vytriezvenie

    Informatizácia verejnej správy vo Veľkej Británii začala v osemdesiatych rokoch a búrlivo postupovala v rokoch deväťdesiatych a nultých. Je to príbeh opojenia, mánie a trpkého vytriezvenia. Už na konci deväťdesiatych rokov sa ministri o IT dodávateľoch vyjadrovali, že sú horší ako predavači hadieho oleja, ktorí sľúbia, že dodajú všetko, a pritom vôbec netušia, čo treba robiť a čo je pre verejnú správu potrebné. Napríklad v máji 1994 sa ministerstvo sociálnych vecí rozhodlo zaviesť elektronickú kartu pre zjednotenie vyplácanie dôchodkov a sociálnych dávok, akými sú prídavky na deti. Uvažovalo sa o integrovanom systéme, ktorý mal prepojiť pobočky sociálnych úradov s dvadsaťtisíc pobočkami pôšt, na ktorých bolo možné dávky vyberať. Verejné obstarávanie v hodnote jednej miliardy eur vyhralo v roku 1996 konzorcium firiem. Pôvodný plán počítal s funkčným systémom na konci roku 1997. Po mnohých zdržaniach a sporoch medzi ministerstvom, úradmi a poštou bol projekt v roku 1999 zrušený. Ročná strata: tri až štyri miliardy libier. Ešte väčšou katastrofou bol pokus o zavedenie nového systému NIRS (National Insurance Recording System) v sociálnej oblasti. Kontrakt dostala vybraná súkromná spoločnosť v máji 1995. Očakávalo sa, že systém bude funkčný vo februári 1997. Na konci roku 1998 bolo evidovaných skoro 1 900 chýb a postup ich riešenia bol veľmi pomalý.

    Čierny zoznam

    Skutočné problémy však nastali až v praxi, keď vďaka chybám systému nebolo možné správne vyberať finančné prostriedky. Ročné straty boli odhadované na tri až štyri miliardy libier. Dochádzalo tiež k častému nadmernému vyplácaniu neoprávnených nárokov žiadateľov, pričom tieto chybné platby bolo prakticky nemožné získať späť. Systém pre manažment krízových situácií (FireControl) mal zlepšiť efektivitu, schopnosti a technologickú kapacitu riešenia problémov s požiarmi a živelnými pohromami (tiesňová linka). Pôvodné náklady boli odhadnuté na 120 miliónov libier, v čase zrušenia projektu v roku 2012 kvôli nespokojnosti používateľov (operátorov) bolo minutých 250 miliónov a celková strata vinou nezrealizovania projektu sa odhaduje na 496 miliónov. Veľmi podobne dopadol tiež pokus o centralizáciu elektronických zdravotných záznamov. A obdobné to bolo s IT projektmi i na iných ministerstvách, často skryté pred zrakmi verejnosti. V porovnaní s týmito faktami nevyznievajú slovenské projekty pod hlavičkou OPIS až tak katastrofálne. Až na pár problematických projektov ako je kataster či eHealth sa dodávajú akceptovateľné výsledky. Projekty nie je potrebné rušiť. Znalec problematiky informatizácie v medzinárodnom kontexte by možno naše snaženie označil za mierny úspech.

    Kde sú Briti dnes?

    Dnes je Veľká Británia v hodnotení Digitálnej agendy na šiestom mieste v EÚ. Jej príbeh nám pripomína, že vybudovanie funkčnej digitálnej verejnej správy je náročná a drahá úloha, a hoci sa dajú v istej miere preberať skúsenosti zo zahraničia, popáliť sa je potrebné i na vlastnej koži. Dnes máme na Slovensku aspoň pripravenú vrstvu základných registrov, evidencií a transakčných systémov. Tu sa vytvára priestor na ďalšie zapojenie IT komunity do zlepšovania použiteľnosti služieb a pre využitie nových kreatívnych postupov. Vieme, že eGovernment 2.0 je možné začať budovať až po tom, ako eGovernment 1.0 funguje ako hodinky. Teraz pred nami stojí úloha, ako čo najefektívnejšie súčasné služby zlepšiť, napríklad ich spájaním do životných situácií alebo zavedením moderného dizajn manuálu. Naším vzorom a príkladom, z ktorého sa môžeme učiť, je teda skôr ako Estónsko práve Británia. Milan Ištván, prezident OZ Partnerstvá pre prosperitu

    Náklady istého systému projektu mali byť 120 miliónov libier, no strata vinou nezrealizovania projektu sa odhaduje na 496 miliónov.
  • TLAČOVÁ SPÁVA: PPP bude členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy.
    Vláda SR na dnešnom zasadnutí schválila Štatút Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy. Občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP) oceňujú vznik takejto nadrezortnej platformy, ktorá môže pomôcť akcelerácii rozvoja elektronických služieb verejnej správy. Podľa prezidenta PPP Milana Ištvána je dnes eGovernment dôležitou vnútropolitickou témou, keďže desiatky projektov Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) začali svoju ostrú prevádzku a priniesli firmám a občanom stovky elektronických služieb. V novom Operačnom programe Integrovaná infaštruktúra (OPII) bude pritom na prioritu Informačná spoločnosť alokovaná ďalšia miliarda eur. Mnohé IT aktivity či projekty pritom podľa Milana Ištvána z PPP nájdeme aj v ďalších operačných programoch.

    Digitalizácia verejnej správy prináša mnohé pozitívne zmeny do života občanov i firiem, ale ako pripomenul Milan Ištván, bude nutné výraznejšie zjednodušenie procesov, úprava legislatívy, skvalitnenie samotných služieb a efektívnejšia propagácia elektronických služieb. Prezident PPP ďalej dodal, že inšpiráciu môžeme hľadať nielen vo viacerých európskych krajinách, ale aj v Digitálnej agende EÚ 2020 a stratégii Jednotného digitálneho trhu (Digital Single Market). Perspektívnou témou bude určite aj Internet vecí v sektore verejných služieb.

    Partnerstvá pre prosperitu sa venujú podpore rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku už od roku 2001, členmi PPP sú fyzické i právnické osoby. Činnosť PPP je zameraná na vytváranie partnerstiev verejného a súkromného sektora, s dôrazom na spoluprácu s akademickou sférou.

2014

2013

2012

2010

  • Po Braňovi Ondrušovi sa novým prezidentom OZ PPP stal Milan Ištván
    www.geoinformatika.sk

2009

  • Združenia informatikov samospráv Slovenska (ZISS) v Mojmírovciach
    http://www.ziss.sk

    EUROREPORT plus, Apríl 2009

2008

2007

2006

2005

EURÓPA MÁ VEĽKÝ POTENCIÁL V OBLASTI INOVÁCIÍ

11. 02. 2006
Bratislava, 8. december 2005 – Občianske združenie Partnerstvá pre Prosperitu (PPP) vydalo včera vyhlásenie, podľa ktoré sa v budúcom roku plánuje venovať témam zameraným na podporu rozvoja inovácií na Slovensku. Toto rozhodnutie sleduje európsky trend orientácie na vedu a výskum, ktorý jednoznačne ukazuje, že Európa má obrovský potenciál v tejto oblasti a jednotlivé krajiny by jej mali venovať väčšiu pozornosť pri rozdeľovaní investícií.
Podľa Milana Ištvána, výkonného riaditeľa PPP „by sme sa v budúcnosti mali v oblasti rozvoja inovácií venovať dvom základným témam. Podstatne väčšia pozornosť by sa mala na Slovensku sústreďovať na projekty typu „triple helix“, keď rozvoj inovácií zabezpečujú centrá vybudované v spolupráci akademickej, verejnej a súkromnej sféry.

Významnú úlohu v rozvoji európskych inovácií zohráva aj ochrana duševného vlastníctva vo všetkých jej formách. „V európskom kontexte je nutné prepracovať a zjednotiť európske právo zabezpečujúce ochranu duševného vlastníctva v oblasti informačných technológií,“ dodáva Milan Ištván, ktorý považuje za rovnako dôležité zvýšenie investícií do vedy a výskumu v Európe, ktoré v porovnaní s USA výrazne zaostávajú.

Na potrebe zvýšenia investícií do inovácií sa zhodlo aj vyše dvesto predstaviteľov štátnych inštitúcií, politických činiteľov, vedeckých pracovníkov, akademikov, študentov či zástupcov odvetvia informačných technológií v diskusii o inováciách a technologickom rozvoji v Európe počas Microsoft Innovation & Reaserach Day, ktorý sa uskutočnil 6. decembra v Bruseli a na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia PPP.

Hlavnými témami programu podujatia boli najmä inovácie a regionálny rozvoj v Európe, CIP program a program i2010, eGovernment a eBusiness, bezdrôtové technológie, ako aj spolupráca medzi Európskou úniou a ostatnými krajinami v oblasti inovácií. Prezentačný blok uzavrel príspevok bývalého švédskeho premiéra Carla Bildta, súčasného špeciálneho vyslanca Spojených národov, podľa ktorého má Európa veľký potenciál v oblasti inovácií a je nutné podporovať jeho ďalší rozvoj a zahrnúť aj do vládnych programov európskych krajín.

– Koniec –

PARTNERSTVÁ PRE PROSPERITU (PPP) je mimovládna nezisková organizácia, ktorá vznikla v januári 2001 a bola oficiálne zaregistrovaná v júni 2001. Základnou filozofiou našej činnosti je presvedčenie, že úspešná spoločnost musí nevyhnutne stáť na trvalej spolupráci a komunikácii politickej (teda rozhodovacej) sféry s občianskou. Vytváranie verejno-súkromných partnerstiev (public – privat partnerships) pod gesciou mimovládnej neziskovej organizácie považujeme za cestu k transparentnej spolupráci na skutočne spoločensky prospešných projektoch.

V prípade záujmu o bližšie informácie kontaktujte:

Milan Ištván, Partnerstvá pre prosperitu, občianske združenie, Jašíkova 2, 821 03 Bratislava
Tel.: 02 482 91 379, fax: 02 482 91 348, mobil: 0905 351 962, e-mail: milan@p3.sk

Monika Forbergerová, Raxton Communications, Palisády 36, 811 06 Bratislava
Tel.: 02/5920 1410, Fax: 02/ 5920 1400, e-mail: monika.forbergerova@raxtoncee.com

2004

Ide mi o produkciu s vyššou pridanou hodnotou
Rozhovor s výkonným riaditeľom PPP Milanom Ištvánom v týždenníku SLOVO č.37.

Čaká nás v informatizácii rok nula?

12. 04. 2004
Bývalý poslanec NR SR Milan Ištván, dnes výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP), je od jesene minulého roka členom Rady vlády SR pre informatiku. Oslovili sme ho s niekoľkými otázkami, čo môžeme čakať po schválení vládnej Stratégie informatizácie spoločnosti
Je prijatie tejto vládnej stratégie skutočne také dôležité? Nejde opäč len o jeden z mnohých vládnych dokumentov, ktorých realiácie je „vo hviezdach“?

Z formálneho hľadiska je to určite istý prielom. Takýto dokument Slovensku jednoznačne chýbal. Triezvy pohľad na vec nám ukáže aj fakt, že už sme tu mali Akčný plán eEurope+, ale jeho realizácia bola prinajmenšom otázna, neexistuje jeho vyhodnotenie. Aj Akčný plán tejto Stratégie vyvoláva veľa otáznikov. Mnoho bude nakoniec záležať od konkrétnych ľudí v štátnej správe, napríklad aj od toho, kto bude menovaný vládnym splnomocnencom pre informatizáciu spoločnosti. Väčší tlak na vládu by mali vyvíjať aj rôzne profesné ICT asociácie a občianske združenia, politická opozícia a médiá by mali viac plniť prirodzenú kontrolnú funkciu.

Ktoré úlohy z Akčného plánu budú podľa vás najôležitejšie?

Vidím niekoľko dôležitých bodov, nielen v súvistosti s týmto plánom. Určite medzi ne patrí nový zákon o informačných systémoch verejnej správy, ktorý by mal nahradiť zákon o štátnom informačnom systéme. V legislatívnom pláne vlády je júlový termín, ktorý dnes považujem za nereálny. Prijatiu takéhoto dôležitého zákona musií predchádzať kvalitná verejná i odborná diskusia, ktorá sa ešte vôbec nezačala. Nemali by sme opäť prijať zákon, ktorý bude porušovaný – súčasný je podľa mňa porušovaný minimálne v dvoch bodoch (chýba koncepcia štátneho informačného systému a zástupca obcí nie je členom Rady vlády pre informatiku).
Z pohľadu občana je pravdepodobne najzaujímavjšia úloha dobudovania centrálneho portálu verejnej správy, ktorý podľa všetkého bude vychádzať z pilotného projektu www.obcan.sk. Osobne zatiaľ nie som spokojný s prístupom mnohých rezortov k tejto aktivite, chýba mi väčšie zaangažovanie miestnych a regionálnych samospráv.
Tiež by som bol rád, keby boli skutočne do konca tohto roka všetky základné a stredné školy jednou učebňou pripojené na internet, vybavené kvalitným edukačným softwérom a učebnicami a pripravenými pedagógmi. Od vedúcich predstaviteľov Ministerstva školstva by som očakával viac aktivít v tejto oblasti.

Spomína sa aj akýsi audit stavu informatizácie v štátnej správe…

Takýto audit je podľa všetkého potrebný. Dnes nemáme komplexnú informáciu o skutočnom stave informatizácie v štátnych inštitúciách a o objeme preinvestovaných prostriedkov za ostatných, povedzme, desať rokov. K tomu, či má skutočne stáť okolo 90 miliónov korún sa neviem vyjadriť, názory sa rôznia. Faktom je, že ak budeme mať splnomocnenca, mal by z niečoho pri svojej práci vychádzať, a takýto audit by mohol byť užitočný. Užitočnejšia však určite bude širšia odborná a politická diskusia o informatizácii či eGovernmente, pretože tá tu podľa mňa dlhodobo absentuje. Jedným z nepriamych dôkazov je aj fakt, že 100 miliónov na informatizáciu v štátnom rozpočte bolo nakoniec v parlamente schválených iba kvôli „vydieraniu“ poslanca Branislava Opaterného zo Slobodného fóra.

Myslíte si teda, že tento rok bude v informatizácii spoločnosti iný ako bol minulý?

Určite, pomaly sa posúvame dopredu. Tento rok by mohol byť rokom nula – už máme presunuté kompetencie na ministerstvo dopravy, v parlamente pracuje Brestenskej komisia pre IS, máme schválenú vládnu stratégiu, spraví sa audit, vznikne vládny splnomocnenec. Minulý rok boli parlamentom schválené dva nové dôležité zákony – o elektronických komunikáciách a o elektronickom obchode. Pripravené sú viaceré rezortné projekty, bude tu možnosť čerpať prostriedky európskych fondov. To všetko vytvára isté pozitívne predpoklady.

Ako sa do týchto procesov zapoja Partnerstvá pre prosperitu? Aké budú vaše najdôležitejšie tohtoročné aktivity?

V tomto roku budeme pokračovať v našom internom projekte „Budovanie eGovernment v SR“, zhruba v troch základných úrovniach.
V júni opäť pripravujeme spolu s ITAS reprezentatívny výskum verejnej mienky „Občania Slovenska a elektronické služby verejnej správy“, ktorý bude realizovať Agentúra MVK. Od mája začíname sériu diskusných podujatí k aktuálnym legislatívnym otázkam, napríklad problematike verejného obstarávania (špecificky témy Public-Privat Partnership a Outsourcing vo verejnej správe, eProcurement), k zákonu o štátnom informačnom systéme alebo k novele zákona o elektronickom obchode. Chceme využiť naše bohaté skúsenosti z minuloročných aktivít k zákonu o elektronických komunikáciách.
V týchto dňoch pripravujeme aktivity v súvislosti s Operačným programom Základná infraštruktúra – informatizácia na lokálnej úrovni. Pre ZMOS, na jeho aprílový XIV. snem, chystáme informačný CD-ROM k tejto téme, radi by sme aj v regiónoch vzbudili väčší záujem o túto oblasť. Nemalo by nám ísť iba o minutie týchto eurofondov, ale o čo najväčšiu zmysluplnosť. Aj tu sa prejavuje nedostatok informácií.
O všetkých aktivitách priebežne informujeme na www.p3.sk.

Za rozhovor ďakuje Peter Polakovič.

Voliči chcú voliť elektronicky

12. 04. 2004
Spolu s elektronizáciou sveta sa rozbieha aj možnosť hlasovania (aj vreferende) prostredníctvom internetu. Doterajšie skúsenosti s elektronickým hlasovaním, napríklad v Taliansku a vo Francúzsku, jednoznačne potvrdzujú, že účasť voličov sa tým zvýšila. A to je aj cieľ politiky Európskej únie využívať všetky spôsoby na zabezpečenie čo najvyššej účasti voličov. Na otázky HN odpovedá Milan István zo združenia Partnerstvá pre prosperitu.
Kedy predpokladáte, že aj na Slovensku bude možné voliť elektronicky?
Je to otázka ešte niekoľkých rokov. Politické elity zatiaľ nemajú dostatok informácií o novom demokratickom nástroji, ktorým sa ešte viac výkon vecí verejných priblíži k občanom. Faktom je, že prvé elektronické hlasovanie na Slovensku sa uskutoční už tento mesiac v rámci pilotného eVote projektu na pôde Košického samosprávneho kraja, finančne podporeného aj Európskou úniou.

Jestvujú problémy, pre ktoré sa ešte nepodarilo zaviesť e-voľby?
Zatiaľ to neumožňuje ani platná slovenská legislatíva, či už sa to týka referenda, volieb do NR SR, do miestnych alebo regionálnych samospráv, prezidenta SR a volieb do Európskeho parlamentu. Decembrový výskum verejnej mienky však jasne ukázal, že voliči by o takúto formu hlasovania záujem mali.

Akým spôsobom sa zabezpečí právoplatnosť hlasovania, akým spôsobom sa uskutoční registrácia voličov?
Sú rôzne, odskúšané a overené spôsoby. Osobne sa prikláňam k zabehnutému modelu zo švajčiarskej Ženevy, kde sa hlasuje cez internet a identifikácia voliča je zabezpečená prostredníctvom jeho identifikačných údajov a PIN.

Kde na svete už funguje e-hlasovanie?
Elektronické voľby fungujú už takmer po celom svete. Od USA, cez krajiny EÚ, až po Indiu. Ide o hlasovania v rôznych referendách (Švajčiarsko), na lokálnej i regionálnej úrovni (Veľká Británia), ale aj voľby prezidentské či parlamentné (Francúzsko, Taliansko, USA).

Katarína Ragáčová, Hospodárske noviny, 17. február 2004

2003

M. IŠTVÁN A J. MEČIAR K POTREBE ZAVEDENIA ELEKTRONICKÝCH VOLIEB U NÁS

10.09.2003; Rozhlasová stanica Naj; Žurnál; 11.45; 2 min.; PETRÍČKOVÁ Lucia)
L. PETRÍČKOVÁ, moderátorka:

„Výsledku slovenského referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vyvolali potrebu zavedenia elektronických volieb. O tejto problematike vám prinášame vyjadrenia bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana IŠTVÁNA.“

M. IŠTVÁN, bývalý poslanec NR SR (SDĽ):

„Namiesto tých volebných urien by boli nainštalované nejaké povedzme kiosky informačné, do ktorých by občania prostredníctvom svojej nejakej čipovej karty hlasovali, a tým pádom by sa odstránil proces fyzického zratávania nejakých papierových hlasovacích lístkov. Perspektívne však zmyslom elektronických volieb je vlastne umožniť občanom, aby vo vymedzenom čase mohli hlasovať z akéhokoľvek miesta nielen na Slovensku, ale na tejto planéte prostredníctvom siete internet. Bezpečnosť hlasovania toho občana, čo sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi, buď opäť prostredníctvom využitia nejakých čipových kariet alebo len prostredníctvom nejakého osobného hesla s tým, že bude slúžiť na zabezpečenie dôveryhodnosti tohto hlasovania. E-government, teda elektronické vládnutie, sa dostáva do popredia pomaly aj na Slovensku a my by sme mali držať krok s dobou. Ja som presvedčený o tom, že o nejakých 5 až 10 rokov sa zmysel povedzme týchto elektronických služieb bude posudzovať úplne inak ako dnes.“

L. PETRÍČKOVÁ:

„O elektronickom hlasovaní hovorí aj podpredseda Demokratickej strany Jozef MEČIAR.“

J. MEČIAR, podpredseda Demokratickej strany:

„Zúčastniť volieb sa budú môcť všetci, ktorí sú v zahraničí a kdekoľvek v zahraničí, takže nebudú musieť chodiť niekde povedzme na ambasády, to znamená, že sa zvýši výrazne účasť volebná, čo je v dnešnej dobe, keď záujem ľudí o v podstate akékoľvek plebiscity dosť výrazne klesá, je to veľmi dôležitý faktor. Ja si myslím, že do roka by to bolo možné spraviť a ak by teraz povedzme vláda rozhodla, tak do roka také voľby môžeme spraviť.“

Tlačová správa

V Bratislave 11. marca 2003

Po prvý krát v histórii slovenského parlanentu vznikla Komisia pre informatizáciu spoločnosti. V Čechách majú pre túto oblasť samostatné misterstvo, v Maďarsku sa jej venuje osobitný minister a navyše Európska únia má komisára (v našom ponímaní ministra, teda člena Európskej komisie) pre informačnú spoločnosť. Na Slovensku je však vznik takejto Komisie bezprecedentný. Zaujímavý je aj fakt, že ju tvoria poslanci z vládnej koalície i opozície: šéfkou je Beáta Brestenská (ANO), členmi sú Jaroslav Baška (Smer), Iván Farkaš (SMK), Herman Arvay (KSS), Ján Jasovský (HZDS),Stanislav Janiš (SDKÚ).

Vznik Komisie iniciovala nezisková mimovládna organizácia Partnerstvá pre prosperitu (PPP). Na jej dnešnom podujatí sa dnes členovia Komisie sa dnes oficiálne predstavili. Na stretnutí sa zúčatnili aj predstavitelia najvýznamenjších IT a telekomunikačných firiem na Slovensku a prorektori niektorých slovenských univerzít. . Viaceré z firiem prevzali cetrifikát člena PPP. Partnerstvá pre prosperitu tak vytvorili reálny priestor pre spoluprácu politikov, komerčného a akademického sektora pre rozvoj informatiky. Jendou z prvých aktivít bude spoločná slovenská účasť na konferencii o informačnej spoločnosti, ktorá sa koncom mesiaca uskutoční v Hradci Králové (ČR).

Okrem toho vo svojom vystúpení B. Brestenská upozornila na viaceré významné legislatívne normy, ktoré čakajú na schválenie v najbližšom období: zákon o elektronických komunikáciách, zákon o elektronickom obchode, ale aj zákony súvisiace s daňovou reformou a napokon aj zákon o štátnom rozpočte. V ňom by sa konečne mal vytvoriť priestor nie pre míňanie peňazí „na nakupovanie počítačov na jednotlivé ministersvá“, ale pre koncepčnú informatizáciu verejnej správy. „Najdôležitejšie je, že sa v tejto komisii z vlastnej vôle stretli ľudia z rôznych politických strán“, zdôraznila B. Brestenská. Doteraz sa takúto skupinu poslancov podarilo vytvoriť iba na podporu nášho vstupu do NATO v predošlom parlamente.

Partnerstvá pre prosperitu (PPP) sú občianskym združením právnických a fyzických osôb s cieľom podporovať informatizáciu na Slovensku. Programovými prioritami sú rozšírenie internetu a rozvoj e-Government (informatizácia verejnej správy). Prezidentom PPP je Braňo Ondruš, výkonným riaditeľom Milan Ištván. Členmi Zboru poradcov sú viaceré osobnosti z komerčnej a akademickej sféry.

2002

Samostatné ministerstvo pre informatizáciu spoločnosti

BRATISLAVA 25. novembra (SITA) – Nové ministerstvo pre informatizáciu spoločnosti navrhuje zriadiť bývalý poslanec NR SR Milan Ištván, ktorý dnes pôsobí ako výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP). Ako povedal pre agentúru SITA, vláda by mala zriadiť funkciu splnomocnenca vlády SR pre infomatizáciu spoločnosti (IS), ktorý by bol kompetentný vznik takéhoto ministerstva pripraviť. Podľa Ištvána si Slovensko nemôže dovoliť ďalšie zaostávanie v tejto oblasti v porovnaní s inými kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ. Zároveň dodal, že zaostávame v realizácii priamej i nepriamej podpory rozvoja IS.
Snahu vlády o zmenu kompetencií v oblasti IS však hodnotí Ištván pozitívne. Presun kompetencii z ministerstva školstva na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií by však malo byť len dočasným riešením pred vznikom samostatného ministerstva. Takéto ministerstvo pre informatizáciu spoločnosti existuje v Českej republike a Maďarsku.

(SITA, rp; bl) 25.11.2002 11:02