10 günlük hava durumu dosya yükle
Rok 2015 - OZ Partnerstvá pre prosperitu


 


 
 
 


 

Nachádzate sa na: Titulka / PPP v médiách / Rok 2015

V Británii začali štátne IT fiaskom

(02.12.2015; Hospodárske noviny; roč. 23, č. 231, mut. , NÁZORY A ANALÝZY , s. 15; Milan Ištván)

Na úvod citát: "Verejná správa závisí od obmedzeného počtu vybraných IT dodávateľov. Ministerstvá medzi sebou spolupracujú minimálne a vykonávajú duplicitné aktivity. Systémy sú vo väčšine prípadov zastarané ešte pred tým, ako sa začnú implementovať. IT kapacity vo verejnej správe sú neodborné a nepripravené manažovať dodávateľov a neschopné plne pochopiť potenciál IT pre zlepšenie kvality služieb verejnej správy." Nie, tentoraz nejde o citát z príhovoru slovenského prezidenta na ITAPE, ani o úryvok z blogu, ale o závery správy Vláda IT - recept na dojenie, ktorú pripravil špeciálne zriadený výbor v roku 2011 vo Veľkej Británii. Dnes sú britské verejné IT považované za efektívne, kreatívne a otvorené a jeho odporúčania sa dávajú za vzor ako príklady dobrej praxe a najlepších skúseností (napríklad na stránke aktivistov slovakia.digital). Každý sníva o gCloude a otvorených dátach. Výborná kniha Blamáže našej vlády od Anthonyho Kinga a Ivora Creweho mapuje a analyzuje pochybenia britských vlád za posledné dekády. Problematickým IT projektom je venovaná celá jedna kapitola. Uvediem len pár príkladov.

Trpké vytriezvenie

Informatizácia verejnej správy vo Veľkej Británii začala v osemdesiatych rokoch a búrlivo postupovala v rokoch deväťdesiatych a nultých. Je to príbeh opojenia, mánie a trpkého vytriezvenia. Už na konci deväťdesiatych rokov sa ministri o IT dodávateľoch vyjadrovali, že sú horší ako predavači hadieho oleja, ktorí sľúbia, že dodajú všetko, a pritom vôbec netušia, čo treba robiť a čo je pre verejnú správu potrebné. Napríklad v máji 1994 sa ministerstvo sociálnych vecí rozhodlo zaviesť elektronickú kartu pre zjednotenie vyplácanie dôchodkov a sociálnych dávok, akými sú prídavky na deti. Uvažovalo sa o integrovanom systéme, ktorý mal prepojiť pobočky sociálnych úradov s dvadsaťtisíc pobočkami pôšt, na ktorých bolo možné dávky vyberať. Verejné obstarávanie v hodnote jednej miliardy eur vyhralo v roku 1996 konzorcium firiem. Pôvodný plán počítal s funkčným systémom na konci roku 1997. Po mnohých zdržaniach a sporoch medzi ministerstvom, úradmi a poštou bol projekt v roku 1999 zrušený. Ročná strata: tri až štyri miliardy libier. Ešte väčšou katastrofou bol pokus o zavedenie nového systému NIRS (National Insurance Recording System) v sociálnej oblasti. Kontrakt dostala vybraná súkromná spoločnosť v máji 1995. Očakávalo sa, že systém bude funkčný vo februári 1997. Na konci roku 1998 bolo evidovaných skoro 1 900 chýb a postup ich riešenia bol veľmi pomalý.

Čierny zoznam

Skutočné problémy však nastali až v praxi, keď vďaka chybám systému nebolo možné správne vyberať finančné prostriedky. Ročné straty boli odhadované na tri až štyri miliardy libier. Dochádzalo tiež k častému nadmernému vyplácaniu neoprávnených nárokov žiadateľov, pričom tieto chybné platby bolo prakticky nemožné získať späť. Systém pre manažment krízových situácií (FireControl) mal zlepšiť efektivitu, schopnosti a technologickú kapacitu riešenia problémov s požiarmi a živelnými pohromami (tiesňová linka). Pôvodné náklady boli odhadnuté na 120 miliónov libier, v čase zrušenia projektu v roku 2012 kvôli nespokojnosti používateľov (operátorov) bolo minutých 250 miliónov a celková strata vinou nezrealizovania projektu sa odhaduje na 496 miliónov. Veľmi podobne dopadol tiež pokus o centralizáciu elektronických zdravotných záznamov. A obdobné to bolo s IT projektmi i na iných ministerstvách, často skryté pred zrakmi verejnosti. V porovnaní s týmito faktami nevyznievajú slovenské projekty pod hlavičkou OPIS až tak katastrofálne. Až na pár problematických projektov ako je kataster či eHealth sa dodávajú akceptovateľné výsledky. Projekty nie je potrebné rušiť. Znalec problematiky informatizácie v medzinárodnom kontexte by možno naše snaženie označil za mierny úspech.

Kde sú Briti dnes?

Dnes je Veľká Británia v hodnotení Digitálnej agendy na šiestom mieste v EÚ. Jej príbeh nám pripomína, že vybudovanie funkčnej digitálnej verejnej správy je náročná a drahá úloha, a hoci sa dajú v istej miere preberať skúsenosti zo zahraničia, popáliť sa je potrebné i na vlastnej koži. Dnes máme na Slovensku aspoň pripravenú vrstvu základných registrov, evidencií a transakčných systémov. Tu sa vytvára priestor na ďalšie zapojenie IT komunity do zlepšovania použiteľnosti služieb a pre využitie nových kreatívnych postupov. Vieme, že eGovernment 2.0 je možné začať budovať až po tom, ako eGovernment 1.0 funguje ako hodinky. Teraz pred nami stojí úloha, ako čo najefektívnejšie súčasné služby zlepšiť, napríklad ich spájaním do životných situácií alebo zavedením moderného dizajn manuálu. Naším vzorom a príkladom, z ktorého sa môžeme učiť, je teda skôr ako Estónsko práve Británia. Milan Ištván, prezident OZ Partnerstvá pre prosperitu

Náklady istého systému projektu mali byť 120 miliónov libier, no strata vinou nezrealizovania projektu sa odhaduje na 496 miliónov.


TLAČOVÁ SPÁVA: PPP bude členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy.

Vláda SR na dnešnom zasadnutí schválila Štatút Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy. Občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP) oceňujú vznik takejto nadrezortnej platformy, ktorá môže pomôcť akcelerácii rozvoja elektronických služieb verejnej správy. Podľa prezidenta PPP Milana Ištvána je dnes eGovernment dôležitou vnútropolitickou témou, keďže desiatky projektov Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) začali svoju ostrú prevádzku a priniesli firmám a občanom stovky elektronických služieb. V novom Operačnom programe Integrovaná infaštruktúra (OPII) bude pritom na prioritu Informačná spoločnosť alokovaná ďalšia miliarda eur. Mnohé IT aktivity či projekty pritom podľa Milana Ištvána z PPP nájdeme aj v ďalších operačných programoch.
Digitalizácia verejnej správy prináša mnohé pozitívne zmeny do života občanov i firiem, ale ako pripomenul Milan Ištván, bude nutné výraznejšie zjednodušenie procesov, úprava legislatívy, skvalitnenie samotných služieb a efektívnejšia propagácia elektronických služieb. Prezident PPP ďalej dodal, že inšpiráciu môžeme hľadať nielen vo viacerých európskych krajinách, ale aj v Digitálnej agende EÚ 2020 a stratégii Jednotného digitálneho trhu (Digital Single Market). Perspektívnou témou bude určite aj Internet vecí v sektore verejných služieb.
Partnerstvá pre prosperitu sa venujú podpore rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku už od roku 2001, členmi PPP sú fyzické i právnické osoby. Činnosť PPP je zameraná na vytváranie partnerstiev verejného a súkromného sektora, s dôrazom na spoluprácu s akademickou sférou.